Postávala pri východe z obchodného centra, štíhlučká, asi šestnásťročná, vo svetlých rifliach a dlhom tričku. Vlasy mala sčesané do jednoduchého konského chvostu a v ruke držala hŕbu letákov, ktoré jej ľudia doslova trhali z rúk. Zaujalo ma to. Väčšinou sa už na letáky ani nepozriem, minulý rok sme celú hŕbu letákov z nášho podnikania vyhodili, pretože ich ľudia proste nechceli. Cudzie letáky podobajúce sa na seba ako vajce vajcu presuniem zo schránky rovno do krabice na papier a nosím do separovaného odpadu. A ak sa ku mne niekto na ulici priblíži s vystrčenou rukou, v ktorej zviera nevábny modro-šedý papier, už z diaľky krútim hlavou.
Táto dievčina však nemusela naťahovať ruku. Letáky zvláštneho formátu jej v rukách žiarli zaujímavými farbami, ktoré doslova ťahali oči a na prvý pohľad vzbudzovali zvedavosť. Ľudia si ich otvárali (všimla som si, že sa otvárajú dosť netypicky v strede) a usmievali sa pri tom. Ešte aj tá staršia pani, čo zachmúrene ťahala za ruku kopajúceho chlapca. Keď si leták prečítala, strčila ho chlapčekovi do ruky (Pozri aké pekné!) a ten sa dychtivo pustil do jeho prezerania. Ponáhľala som sa a nechcelo sa mi čakať, kým sa k dievčine pomedzi ostatných dostanem. Keď som konečne vybavila poštu a vracala sa späť, už tam nestála. Poobzerala som sa. Napriek našej národnej zvyklosti hádzať všetko nepotrebné na zem, som na zemi nevidela nič z tých sýtych farieb. A veru by som sa aj zohla. Spomenula som si na známy pocit frustrácie, keď som po zemi nachádzala naše letáky.
Vošla som späť do nákupného centra a konečne som mala šťastie. Nie, žiadny odhodený leták na zemi, ale chlapček s paňou, ktorý stále držal v ruke svoj obrázok. Pristúpila som k nim a poprosila ju, či by som sa na letáčik mohla pozrieť. Po chvíli dohadovania sa s chlapčekom (nie, nepustil ho z ruky, zjavne som v jeho očiach nevyzerala dôveryhodne), mi aspoň dovolil narýchlo pozrieť firmu, ktorá leták vyrobila. Papier bol pevný, lesklý, tlač vo fantastickej kvalite a ja som si stihla len rýchlo odpísať kontakt.
S manželom podnikáme ďalej. Zmúdreli sme. Uvedomili sme si, že bez kvalitných partnerov nemôžeme mať ani kvalitné výsledky. Naše letáky od spoločnosti Sepiatlač už na cestách zahodené nevidím a či ich ľudia vyhodia rovno zo schránky? Neviem. Naše tržby sa výrazne zvýšili, tak dúfam, že nie. Tak ako sme stavili na kvalitu v manželstve, tak sme našli aj kvalitného partnera v podnikaní. Často rozmýšľam ako málo stačilo zmeniť, aby sme boli úspešní.
